Čo znamená, že označenie je v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi
Pri registrácii ochrannej známky sa väčšina podnikateľov sústredí na to, či je ich názov dostatočne odlišný od konkurencie alebo či nie je len opisný. Existuje však ešte jedna kategória dôvodov na zamietnutie, na ktorú sa často zabúda a to je rozpor s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi. Znie to možno trochu abstraktne a právnicky, ale v praxi ide o pravidlo, ktoré dokáže prekvapiť aj podnikateľov s úplne dobrým úmyslom.
Poďme si vysvetliť, čo presne to znamená, prečo úrad takéto označenia odmieta a na čo si dať pozor, aby sa vám to nestalo.
Čo si má podnikateľ predstaviť pod týmto pojmom
Verejný poriadok a dobré mravy sú pojmy, ktoré nemajú presnú definíciu vymenovanú v jednom zozname posudzujú sa vždy v kontexte danej spoločnosti, kultúry a doby. Zjednodušene povedané, ide o označenia, ktoré by väčšina bežných ľudí vnímala ako urážlivé, vulgárne, diskriminačné, podnecujúce nenávisť alebo inak spoločensky neprijateľné.
Predstavte si situáciu, že niekto chce zaregistrovať názov firmy alebo produktu, ktorý obsahuje vulgarizmus, hanlivé označenie určitej skupiny ľudí, alebo symbol spájaný s extrémizmom. Aj keby bol takýto názov marketingovo “výbušný” a mohol by na seba upútať pozornosť, úrad ho zamietne pretože ochranná známka nemá slúžiť na šírenie niečoho, čo poškodzuje spoločenské hodnoty alebo uráža časť verejnosti.
Prečo úrad takéto označenia odmieta
Dôvod nie je len moralistický má aj praktický zmysel. Ochranná známka je verejný register, štátom garantovaná ochrana, ktorú si každý môže vyhľadať a ktorá je viditeľná pre celú spoločnosť. Štát cez svoj úrad nechce byť nástrojom, ktorý oficiálne “posvätí” a chráni niečo, čo je v rozpore so základnými spoločenskými hodnotami.
Zároveň treba rozlišovať dve odlišné veci. Niečo môže byť len kontroverzné, drzé alebo na hrane to samo osebe ešte nie je dôvod na zamietnutie. Problém nastáva až vtedy, keď označenie prekračuje hranicu do vulgárnosti, urážky, podnecovania nenávisti alebo priameho porušenia zákona. Práve táto hranica sa posudzuje individuálne, prípad od prípadu, a niekedy nie je vôbec jednoznačná.
Príklady, ktoré túto tému robia konkrétnejšou
Aby to nebolo len teoretické, pozrime sa na pár typov situácií, ktoré sa v praxi objavujú:
Názvy obsahujúce vulgárne slová alebo ich zjavné variácie, aj keď sú napísané inak, napríklad foneticky alebo s náhradnými znakmi.
Označenia zosmiešňujúce alebo urážajúce náboženské, etnické či iné chránené skupiny obyvateľstva.
Symboly alebo výrazy spájané s totalitnými režimami alebo extrémistickými hnutiami.
Názvy, ktoré priamo propagujú násilie alebo diskrimináciu, aj keď sú maskované ako “vtipné” alebo “provokatívne”.
Práve posledná kategória býva najviac diskutovaná mnohé firmy sa dnes snažia zaujať práve kontroverziou a provokáciou v marketingu. To samo osebe nie je problém, ale ak sa provokácia zmení na niečo skutočne urážlivé alebo nebezpečné, prihláška ochrannej známky s tým narazí.
Čo to znamená pre bežného podnikateľa
Väčšina firiem sa s týmto problémom v praxi nestretne, pretože bežné obchodné názvy do tejto kategórie vôbec nespadajú. Je to dôležité vedieť najmä pre firmy a značky, ktoré cielene stavajú na drzom, provokatívnom alebo “na hrane” znejúcom marketingu napríklad v segmentoch ako streetwear, alkohol, energetické nápoje alebo zábavný obsah, kde je štýl komunikácie zámerne odvážny.
Ak plánujete používať názov alebo slogan, ktorý je výrazne provokatívny, oplatí sa preveriť si vopred, či sa nepohybujete na hrane, ktorá by mohla spôsobiť zamietnutie prihlášky. Lepšie je zistiť to ešte pred podaním žiadosti, než investovať čas a peniaze do budovania značky, ktorá napokon nezíska právnu ochranu, akú by ste od nej čakali.